Summer4 - EmO, PunK, RocK, PunkRocK

Čo je EMO?

Hudobný žáner EMO sa vyvinul ako podžáner hardcore-u (hc). Odvtedy sa však veľmi zmenil a dostal nádych iných štýlov.Úplné začiatky nás zavedú až do 80.rokov minulého storočia, a to presne do Washingtonu, D.C. v Amerike. Termín EMO sa prvýkrát použil na znak toho, ako kapelyprežívali chvíle na pódiu, boli oddané publiku, spontánne a emotívne sa správali počas koncertu. Vtedy sa za také považovali kapely Rites of Spring, Embrace, One Last Wish, Beefeater, Gray Matter, Fire Party a ďalšie.

Prvá vlna žánru EMO prichádza v rokoch 1985-1994, keď sa tieto kapely rozhodli dištancovať od pôvodnej hc scény a jej brutality. Rozhodli sa vnímať svet okolo seba viac osobne a výsledkom bola inovácia, ktorá podporila vznik novej scény. Netrvalo dlho a leto roku 1985 nadobudlo názov "Revolučné leto".

V krátkom čase začalo EMO z Wasingtonu ovplyvňovať viac a viac kapiel. Začiatkom 90.rokov už táto scéna expandovala a dostala prívlastok eo-core, skrátený výraz od emotional hardcore, teda emotívny hardcore. V tom čase začal aj zvyšok Ameriky napodobňovať zvuk kapiel z východného pobrežia. V San Diegu v Kalifornii vydalo nahrávacie štúdio Gravity Records niekoľko albumov v emocore štýle. Boli to kapely ako Heroin, Indian Summer, Drive Like Jehu. V tom istom čase v New Yorku a Ne Jersey žili kapely tým istým impulzom. Už nikoho nebavilo pozerať sa na zostarnutú hc scénu plnú bitiek a iných nezmyselných vecí. Veľká časť EMO vlny, hlavne v San Diegu, sa začala uberať viac chaotickým a agresívnejším smerom, ktorý dostal prívlastok screamo.

Niektoré kapely však vedeli, že ak sa chcú priblížiť väčšiemu množstvu ľudí, musia sa priblížiť pop scéne. V Kalifornii, hlavne na pobreží, vznikajú kapely, ktoré čerpajú z emo-core, ale pridávajú k nemu zvuk popových interpretov a dostávjú sa tak bližšie k bežným ľuďom.

V tomto čase sa vyvíja aj tzv. cali poppunk, teda kalifornský pop-punk, ktorý však nemá s našou problematikou nič spoločné. Kalifornia začína žiť hudbou plnou gitár a progresívnych textov. Táto hudba bola nazývaná jednoducho EMO, aj keď často ju volali melodický hardcore. Noví interpreti pridávajú do svojich skladieb viac rýchlosti, ale hlavne melódie a bežný životný štýl. Toto všetko sa stáva neskôr víziou pre kapely Jimmy Eat World z Phoenixu či Taking Back Sunday, ktoré sú dnes známe už po celo svete.

V polovici 90.rokov nastáva druhá druhá vlna štýlu EMO. Vďaka kapele Fugazi sa EMO dostáva naozaj do pozornosti ľudí. Spolu s nahrávacím štúdiom Dischord Records dosahujú veľký "boom" a kapely vznikajú ako hudby po daždi. Možno zlomovým momentom bol lbum "Diary" od Sunny Day Real Estate (1994). Vďaka predošlým úspechom Nirvany bolo štúdio schopné dostať Diary do povedomia po celom svete. Reklamy sa objavili aj v časopise Rolling Stone a časom mohli Sunny Day Real Estate aj v TV programoch.

Po tomto úspechu sa začína vyvíjať indie-emo, a to hlavne v strednej časti USA. Bol to ďalší žáner vychádzajúci z tradícií, no opäť s prvkami niečoho iného, v tomto prípade indie rocku. Teda už vtedy bol prívlastok EMO veľmi široký pojem. Prostredie okolo Phoenixu v Arizone sa stáva ďalším hlavným pôsobiskom emo sény. Punk rocková kapela Jimmy Eat World naberá do svojej hudby tieto čoraz viac populárnejšie prvky a v roku 1996 vydáva album "Static Prevails", ktorý bol sporne označený za prvý EMO album vydaný veľkým vydavateľstvom (Capitol Records).

Ostatné kapely pokračovali v indie-emo a aj keď to nebolo to klasické EMO, ktoré ľudia poznali, boli zaň označované. Pekným príkladom je napríklad kapela Weezer s albumom "Pinkerton" (1996), ktorý je neskôr považovaný za EMO žáner 90.rokov. Vydavateľstvá praskali vo švíkoch a vydávali množstvá kompilácií. Kalifornské vydavateľsvto Crank! Rerods vydáva kompiláciu s náyvom "(Don`t Forget to)", na ktorej sa podieľali The Promise Ring, Christie Front Drive, Mineral a ďalší. V Arizone vychádza ďalší album, a to "Emo Diaries" v spolupráci s Jimmy Eat World, Jejume a Samiam ...

Koncom 90.rokov sa EMO scéna stáva už nielen regionálnou, ale aj náhodnou záležitosťou. Veľké vydavateľstvá podpisujú zmluvy s kapelami ako na bežiacom páse s vidinou, že dosiahnu veľké zisky, lebo EMO sa dostáva do popredia. Komercia sa dostane všade a je to v úplnom poriadku, pretože kapely neskladajú skladby len pre seba, ale pre ľudí. Nastáva však konflikt v kapelách - zostať tam, kde sa momentálne nachádzajú, alebo sa upísať veľkému vydavateľstvua ísť komerčnou cestou? Toto viedlo k ich rozpadom a neubránili sa tomu ani Texas is the Reason a Mineral.

EMO sa tak dostáva medzi pop scénu, aj keď v mnohých dobách, z ktorých sa vyvinulo niečo nové. Indie-emo sa však začína vytrácať a niektoré kapely idú podľa starých dobrých Fugazi, ako napríklad Thursday a Sparta. Nakoniec prichádza v poradí tretia a zataiľ posledná vlna štýlu EMO, ktorá poriadne rozvíri prach! Začiatkom nového storočia takmer úplne mizne tzv. undergroundová emo scéna. Termín emo rozhodne nie, pretože sa dostal do mainstreamu, ale stále ho zahaľuje rúško tajomstva. Označuje sa ním čoraz viac a viac kapiel a stále aj Jimmy Eat World. Ale práve oni začínajú odbočovať od emotívnych prvkov a smerujú do populárnej hudby albumom Bleed American(2001).

Ako si verejnosť začína osvojovať slovíčko EMO a vie, že práve Jimmy Eat World s ním boli spojení, tak aj naďalej zostáva táto kapela zaň označovaná, a to bez ohľadu na to, čo momentálne hrajú. Novšie kapely, ktoré zneli ako Jimmy Eat World, boli tak automaticky zaradené do tohto štýlu.

V roku 2003 získava úspech projekt s názvom Dashboard Confessional. Ich texty vyjadrujú viac emocií. Pôvodné EMO kapely mali pochmúrne texty, ale terax vstupuje do hry láska, jej prejav a neschopnosť sa s ňou vyrovnať. Vzniká tak "nové" EMO, ktoré viac apeluje na tínedžerov ako predtým. Termín EMO sa teda dostáva už za hudbu a móda ho začína predbiehať vo veľkom. Aj kapely, ktoré sú sotva s emóciami spojené, dostávajú nálepku EMO. EMO sa stalo až príliš širokým pojmom a dnes je už takmer nemožné určiť, čo EMO vlastne je. Práve preto sa v súčasnosti vedú debaty o tom, aká kapela hrá EMO a aká zase nie.

Dnes je teda EMO používané na pomenovanie veľkého množstva kapiel po celom svete. AFI, Coheed and Cambria, Out Boy, From First to Last, Funeral for a Friend, Hawthorne Heights, My Chemical Romance, The Starting Line, Panic! at the Disco, Senses Fail, Something Corporate, Story of the Year, Taking Back Sunday, Thursday, The Used a Underoath. Toto sú len tie známejšie zoskupenia, označované ľuďmi za emo. Keď si však zoberieme takých Panic! an the Disco a Underoath, tak majú spolu iba vwľmi málo spoločné, snáď len to, že sú to kapely. Podobnosť v ich hudobnom štýle by ste hľadali zbytočne...

Triedenie a škatuľkovanie týchto kapiel je a bude večne kontroverzné. Fanúšikovia niektorých z nich cúvli od používania nálepky EMO - v mnohých prípadoch bol tento termín k nim jednoducho pripojený kvôli miernej hudobnej podobnosti, móde alebo kvôli populárnosti kapely, no určite nie kvôli príbuznosti s týmto hudobným štýlom. Dôsledkom je rozkol medzi tými, ktorí paktujú so základmi a pôvodom štýlu, a tými ostatnými.